Historiu domus farnosti si môžete prečítať v monografii Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach.
Monografia Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach vyšla pri príležitosti 200. výročia konsekrácie kostola (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270 – 1271) ako spomienka na obyvateľov Hniezdneho, ktorí sa o jeho rozvoj významne zaslúžili a väčšina z nich bola z vlastného domova nemorálne odsunutá do neznámeho povojnového Nemecka, v lepšom prípade nie do sovietskej, ale americkej zóny.
Príbeh farnosti je fascinujúci. Ide o starobylú farnosť, resp. o osadu so starobylým kostolom podľa tradície z roku 1212. Do pôvodnej poľskej osady sa v rokoch 1270 – 1271 prisťahovali Nemci, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a o vznik farnosti. V rokoch 1412 – 1772 bolo mesto v poľskom zálohu, v rokoch 1569 – 1615 farnosť bola evanjelickou a od roku 1636 do roku 1786 bola spravovaná krakovskými biskupmi.
Publikácia na základe mnohých zdrojov, predovšetkým archívnych, faktograficky zaznamenáva to podstatné, čo sa v histórii farnosti Hniezdne udialo. Spĺňa kritéria vedeckej monografie, keďže, okrem iného, publikuje nové poznatky, ktoré doteraz neboli zverejnené.
Monografia má štyri kapitoly. Prvá opisuje interiér i exteriér jubilujúceho Kostola sv. Bartolomeja v súčasnosti a zaznamenáva jeho historický vývoj. Autor si osobitne všíma drobnú sakrálnu architektúru vo farnosti, vrátane Forbás.
Druhá kapitola sa venuje histórii farnosti Hniezdne od jej najstarších čias. Nepovšimnuté neostalo obdobie, keď Hniezdne získalo status mesta (1412), keď vzniklo Spišské biskupstvo (1776) a z mesta sa opäť stala obec (1885).
Historicko-kultúrne súvislosti sú obsahom tretej kapitoly s témami: kultúrno-spoločenský život, Bratstvo zvestovania Panny Márie a Bratstvo dobrej smrti, Nemci a Slováci v Gňazdách, či akou rečou rozprávali kňazi vo farnosti. V obci žila aj židovská komunita, z ktorej len niektorí prežili druhú svetovú vojnu; ostatní zahynuli v koncentračných táboroch, preto jedna kapitola nesie názov Gňazdá a Židia.
Posledná kapitola nesie názov Farnosť vo svetle Historia Domus Parochiae Hniezdnensis, teda ponúka pohľad na život farnosti očami jednotlivých farárov od začiatku 20. storočia. Ide o akési najnovšie dejiny farnosti, kde zaznamenáva päťdesiatšesť rokov služby farára Andreja Trunika (1905 – 1961), jeho nástupcu Jána Prna (1961 – 1964), dvadsaťdva rokov služby Jána Slávika (1964 – 1986) či pôsobenie Vladimíra Fajkusa (1986 – 2000). Ďalšou etapou v živote farnosti bolo obdobie správcu farnosti Rudolfa Turlíka (2000 – 2005), jeho nástupcu Miroslava Slotku (2006 – 2015). Záver tvorí opis udalostí vo farnosti súčasného zapisovateľa Historie Domus Parochiae Hniezdnensis a autora predloženej monografie Petra Olekšáka (2015 – ).
Cieľom monografie je predstaviť históriu tak, aby nebola vzdialená a bezmenná, ale osobná. Preto publikácia zámerne pomenúva konkrétne osoby žijúce vo farnosti, zabitých v koncentračných táboroch, vysídlených do Nemecka či odvlečených do ruských gulagov. Vďaka tomu disponuje silnou schopnosťou problémy otvárať, ale aj inšpirovať na ich riešenie a liečenie, a tak prispievať k budovaniu zrelej identity občanov a farníkov.
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne (Spišská diecéza, dekanát Stará Ľubovňa) zahŕňa pôvodne väčšinovo nemeckú obec Hniezdne (Kostol sv. Bartolomeja), goralskú obec Forbasy (Kostol sv. Doroty) a ruténsku/rusínsku obec Kamienka (tam nie je rímskokatolícky kostol). Podľa sčítania obyvateľov bolo v roku 2011 vo farnosti Hniezdne 1 810 rímskokatolíkov.
Publikácia je ilustrovaná umeleckými fotografiami Kostola sv. Bartolomeja od doc. Jozefa Sedláka. Prílohu tvoria: najstaršia vizitácia farnosti Hniezdne z roku 1635 (doteraz neznáma), prehľad domov v Gňázdách počas druhej svetovej vojny a historické fotografie farnosti.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Projekt je podporený z rozpočtu PSK.
Knihu môžete získať v kostoloch v Hniezdnom a vo Forbasoch a na fare v Hniezdnom.
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne (Spišská diecéza, dekanát Stará Ľubovňa) tvoria obce Hniezdne (Kostol sv. Bartolomeja), Forbasy (Kostol sv. Doroty) a Kamienka (tam nie je rímskokatolícky ale gréckokatolícky kostol). Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 vo farnosti Hniezdne sa prihlásilo ku rímskokatolíkom 1747 obyvateľov.
V HNIEZDNOM žije 1428 obyvateľov, z toho je 1258 rímskokatolíkov, 85 gréckokatolíkov, 8 evanjelikov, 8 pravoslávnych, 1 jehovista, 1 metodista, 1 kresťanské zbory, 1 starokatolík, 2 ad hoc hnutia, 40 bez vyznania a 23 nezistené náboženstvo.
Vo FORBASOCH žije 459 obyvateľov, z toho je 388 rímskokatolíkov, 44 gréckokatolíkov, 3 ad hoc hnutia, 1 iné, 20 bez vyznania, 3 nezistené náboženstvo.
V KAMIENKE žije 1336 obyvateľov, z toho je 1123 gréckokatolíkov, 101 rímskokatolíkov, 7 pravoslávnych, 1 evanjelik, 9 jehovistov, 1 kresťanské zbory, 25 ostatné a iné, 1 ad hoc hnutie, 51 bez vyznania a 17 nezistené náboženstvo.
(Počty sú uvedené podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021)