Farský kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom

História kostola

Na bočnom oltári sv. Mikuláša sa nachádzal starý nápis z roku 1212, od ktorého sa predpokladá, že tento oltár alebo kostol (prvý kostol?) mohol pochádzať z tohto obdobia, uvádza sa v Kanonickej vizitácii z roku 1792. Kostol bol v čase vizitácie kamenný a mal 5 oltárov. Ku kostolu bola pristavená sakristia. Kostol mal tiež murovaný chórus, v ktorom sa nachádzal organ s 8 mutáciami, spodnými pedálmi a s možnosťou 3 mutácií. V bohostánku na hlavnom oltári sa nachádzalo strieborné cibórium. Patrónom kostola bol kráľ. 

V roku 1540 prešiel kostol do rúk evanjelikov. Z poverenia cisára Leopolda I. bol kostol starostom zálohovaných spišských miest Stanislavom Herakliusom Lubomirskim (ktorý sídlil na hrade Ľubovňa) vrátený katolíkom v roku 1672. 

Kostol bol zničený požiarom dňa 14. 8. 1706. Z pôvodnej budovy kostola, vďaka Teodorovi Lubomírskemu (starosta zálohovaných spišských miest), bol v roku 1708 postavený nový barokový Kostol sv. Bartolomeja (druhý kostol?). Strechu mal šindľovú. Vedľa kostola stála veža, v ktorej sa nachádzali 3 zvony. Strecha veže bola zhotovená tiež zo šindľov. Podľa zápisu z kanonickej vizitácie z roku 1792 bol v tom čase kostol malý a v mizernom stave a preto žiadali panovníka, aby im postavil nový kostol. 

Súčasný (tretí?) Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom. Dňa 26.6.1803 dekan Starej Ľubovne, listom j.č. 725/1803, oznamoval spišskému biskupstvu, že už v roku 1792 bolo rozhodnuté postaviť v Hniezdnom nový kostol. Pre vojenské udalosti to nebolo možné, teraz áno. Prosil biskupstvo, aby predložilo Miestodržiteľskej rade nový rozpočet na stavbu kostola. Listom j.č. 1446/1803 Miestodržiteľská rada odpovedá biskupstvu, že stavba kostola je možná, ale ceny materiálov sa zvýšili, preto žiada o zaslanie nového rozpočtu pre potreby Uhorskej komory. Hniezdňanský farár Martin Kiszko dňa  20.1.1804 (j.č. 171/1804) oznamuje biskupstvu, že rozpočet a plán stavby už dal dvakrát vyhotoviť a odovzdal účtovníkovi (uhorskej) Provincie XVI. spišských miest Haderovi, ktorý ich drží u seba. Prosil biskupstvo, aby si dokumenty vyžiadalo od Hadera a zaslalo ich Kráľovskej komore. Následne dňa 18.4.1806 (j.č. 440/1806) farár Martin Kiszko oznámil biskupstvu, že po 19 ročnom úsilí, na základe kráľovskej rezolúcie od Miestodržiteľskej rady, na stavbu nového kostola od základov a veže pokrytej medeným plechom dostal 10.105 rýnskych zlatých a 18 3/12 grajciarov. Veriaci mali dodať len ručnú prácu a dovoz materiálu. Prosil o povolenie profanizovať starý kostol, aby sa mohol zbúrať a osadiť základný kameň nového kostola. Do postavenia nového kostola mal v úmysle v nejakom murovanom dome adaptovať priestrannú miestnosť na slúženie sv. omší a úschovu Eucharistie. V nedele a sviatky mal v úmysle slúžiť sv. omše vo filiálke vo Forbasoch. Kanonická vizitácia z roku 1832 uvádza: "V roku 1808 na náklady jeho najsvätejšieho majestátu apoštolského kráľa Františka I, bol kostol od základov postavený ako murovaný a začal sa používať už na jeseň roku 1814. V roku 1817 farnosť dostala od Provincie XVI. spišských miest, prostredníctvom baróna Imricha Fischera, ďalšie prostriedky na stavbu. Dokončená bola v roku 1820." Ku kostolu bola postavená veža. Patrónom kostola bol panovník a svoje práva vykonával prostredníctvom kráľovskej komory. 

Ide o renesančnú stavbu. 30.10.1963 kostol vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

V kostole bolo 9 oltárov, kedysi spravovaných hniezdňanskými cechmi. Oltáre sa zachovali dodnes, aj vďaka starostlivosti hniezdňanského farára vdp. Vladimíra Fajkusa, ktorý ich počas svojho pôsobenia vo farnosti nechal odborne zreštaurovať.

Ľudové misie sa vo farnosti konali v rokoch: 1923, 1994, 2011.

 

Výročie posviacky chrámu

Deň výročia posviacky chrámu nie je známy, preto sa slávi 26. októbra.

 

Odpustová slávnosť

Odpustová slávnosť sa slávi 24. augusta, na sv. Bartolomeja, apoštola. 

 

FOTODOKUMENTÁCIA 

 

Aktuálny inventár kostola 

Hlavný oltár sv. Bartolomeja:

  1. Obraz sv. Bartolomeja (cca 250 x 160 cm; maľba na plátne); (SL 133)
  2. Sochy sv. Ondreja (SL 134) a Floriána (SL 135); (cca 130cm)
  3. Sochy sv. Ladislava a Imricha (polychrómová drevorezba)
  4. Obraz korunovácie sv. Štefana s výjavom Panny Márie s dieťaťom a anjelom s kráľovskými a uhorskými atribútmi (cca 60 x 90 cm); (SL 136)
  5. Svätostánok so sochami adorujúcich kľačiacich anjelov (2ks; v = 63 cm); (SL 137)
  6. Obraz – obeta Melchizedecha
  7. Obraz – obetovanie Izáka
  8. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár sv. Mikuláša (spravovaný cechom krajčírov)

Pochádza z pol. 18.st., polychrómovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Mikulasa /olej na plátne 120x60/, po stranách 2 plastiky biskupov. Obsahuje tieto časti:

  1. Obraz sv. Mikuláša (olej na plátne 116 x 51 cm); barokový dvojitý rám z červeného smreku); (SL 139)
  2. Sochy sv. Augustína (cca 95 cm) a sv. Ambróza (cca 95 cm); (SL 139)
  3. Oválny obraz sv. Valentína (plátno); rám z červeného smreku; dve sošky anjelikov (cca 40 cm); plastika biskupov bez atribútu 2ks (60 cm); (SL 140)
  4. Oltárna skriňa s ornamentikou

  

Oltár sv. Anny / Korunovanie Panny Márie (spravovaný cechom tesárov)

Barokový, zo začiatku 18.st., polychromovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry sa nachádza obraz Panny Márie a sv. Anny. V nadstavci reliéf korunovaním Panny Márie a s postavou sv. Michala, po stranách 2 plastiky anjelov.

  1. Oltárny obraz sv. Anna s Pannou Máriou a Panna Mária s Ježiškom (170 x 130 cm)
  2. Plastika anjelov – 2ks (v = cca 120 cm)
  3. Oltárny nadstavec – korunovanie Panny Márie; anjeli 2ks)
  4. Voľná plastika Panny Márie Ružencovej (v = 150 cm); (SL 164)
  5. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár sv. Rocha (spravovaný cechom kušnierov / kožušníkov)

  1. Obraz sv. Rocha (67 x 129 cm); (SL 772)
  2. Plastika sv. Sebastiána (v = 130 cm); (SL 166)
  3. Plastika svätice s ružami (sv. Dorota, Ružena?; v = 115 cm); (SL 167)
  4. Nadstavec oltára – postava archanjela s kopijou a 4 anjelskými hlavičkami a erbovou kartušou (archanjel v = cca 80 cm; erbová kartuša v = 50 cm); (SL 773)
  5. Socha anjela – 2 ks (v = cca 60 cm); (SL 774, 775)
  6. Socha Panny Márie s Ježiškom (v = 155 cm); (SL 152)
  7. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár sv. Jána Nepomuckého (spravovaný cechom kováčov)

Pochádzajúci z polovice 18 storočia, polychromovaná drevorezba (SL 1203).

  1. Oltárny obraz sv. Jána Nepomuckého – maľba na plátne (123 x 60 cm); (SL 1204)
  2. Nadstavec oltára: obraz s tvárou Krista – Ø cca 35 cm; sochy anjelikov (2ks) – v = cca 50 cm; vázy s kvetmi – v = cca 65 cm; (SL 1205)
  3. Podstavec oltára s mensou – v = 96 cm; (SL 1206)
  4. Oltárny kríž (pôvodne z oltáru sv. Rocha); (SL 776)
  5. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár sv. Jozefa robotníka/ Božské sedce Ježišovo (spravovaný cechom stolárov)

Je to barokový oltár, zo začiatku 18. storočia, polychromovaná drevorezba.V strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Jozefa, na prerušovanom tympanóne plastiky sv. Jozefa a sv. Antona, nad obrazom plastiky letiacich anjelikov.

  1. Obraz sv. Jozefa – robotníka s Ježiškom
  2. Plastika letiaceho anjelika – 2ks (v = cca 50 cm)
  3. Nadstavec oltára: okrúhly obraz Panny Márie; socha sv. Antona Paduánskeho s Ježiškom (v = cca 60 cm); Socha sv. Jozefa s Ježiškom (v = cca 60 cm)
  4. Najsvätejšie Srdce Ježišovo – procesiová plastika (v = 130 cm); (SL 156)
  5. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár sv. Jána Krstiteľa (spravovaný cechom murárov)

Barokový oltár, pochádzajúci okolo roku 1700, polychromovaná drevorezba. V strede oltárnej architektúry obraz sv. Ján Krstiteľa.

  1. Obraz sv. Jána Krstiteľa (olej na plátne 150 x 85 cm); rám z červ. smreku; (SL 165)
  2. Plastika sv. Zachariáša (100 cm)
  3. Plastika sv. Alžbety (100 cm)
  4. Nadstavec oltára: obraz malého Ježiška a sv. Jána Krstiteľa (Ø 80 cm); sochy sv. Vavrinca a Štefana, plastika Salome
  5. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár Zvestovania Panne Márii (spravovaný cechom obuvníkov)

  1. Ústredný oltárny reliéf Zvestovania Panne Márii (165 x 85 cm); (SL 142)
  2. Oltárny kríž (v = 70 cm; korpus v = 31 cm)
  3. Socha sv. Ignáca z Loyoly (v = cca 115 cm); (SL 153)
  4. Socha sv. Terézie (v = cca 110 cm); (SL 154)
  5. Nadstavec oltára so sochami dvoch mučeníkov: Kryšpín a Kryšpinián (v = cca 60 (70) cm); (SL 155)
  6. Oltárna skriňa s ornamentikou

 

Oltár sv. Kríža (spravovaný cechom zámočníkov)

 

Kazateľnica (SL 168)

  1. Zvuková strieška s plastikou sv. Heleny vo vrchole (socha sv. Heleny v = cca 80 cm); (SL 169)
  2. Pozlátená drevorezba – reliéfy s evanjelistami Markom a Jánom (72 x 38 cm); (SL 170)
  3. Pozlátená drevorezba – reliéfy s evanjelistami Lukášom a Jánom (72 x 38 cm); (SL 171) 

 

Krstiteľnica – (v = 112 + 49 cm; Ø kupy = 54 cm); (SL 176). Klasicistická krstiteľnica, (polovica 18. stor.), kamenná, kalichový tvar s medeným vrchnákom zakončeným barokovou guľou a krížom. Na nohe uprostred s prstencom. Zdobená lístkovým dekórom, a dedikačným nápisom na vyčnievajúcom okraji. Na krtiteľnici je uvedené meno "Stachowski Johannes", je preto pravdepodobné, že krstiteľnica pochádza z obdobia pôsobenia tohto kňaza ako farára v Hniezdnom (bol farárom v rodnej dedine) v rokoch 1693 – 1707.  (Porov. LOJECKI G. J. B.: Inventarium Eccl. Parochialis Oppidi Gnezda 1724, s. 45 in Archív Farnosti Hniezdne.)

 

Epitaf - z r. l803, leštený mramor. Na ľavej strane kostola na jednom zo stĺpov je umiestnený Epitaf. Dnes ťažko čitateľný text hovorí o pamätníku na hrob "manželky Salome Kschensig, ktorá v 18-tich rokoch života zomrela pri Terespole na hraniciach Ruska 14. júna 1803."

 

Voľné plastiky a obrazy:

  1. Plastika Krista na kríži – polychrómovaná drevorezba (v korpusu = cca 195 cm); (SL 158)
  2. Plastika sv. Antona Paduánskeho (v = 120 cm); (SL 160)
  3. Plastika Kristus na kríži (pri vstupe do kostola; v = 70 cm); (SL 161)
  4. Voľné plastiky adorujúcich anjelov (v = 110 cm); (SL 162)
  5. Obraz sv. Gregora Veľkého – maľba na plátne (135 x 70 cm); (SL 163)
  6. Súsošie Pieta – polychr. drevorezba (103 x 70 x 57); (SL 173)
  7. Socha sv. Pavla – plychr. drevorezba (v = 130 cm); (SL 174)
  8. Plastika sv. Petra – polychrómovaná drevorezba (v = 130 cm); (SL 175)
  9. Obraz Bolestná panna Mária – maľba na plátne (145 x 93 cm); (SL 159)
  10. Obraz sv. Doroty – olejomaľba na plátne (136 x 70 cm); (SL 157)

 

 

Kaplnky

Kamenné súsošie Najsvätejšej Trojice na stĺpe nachádza sa pred vonkajším vchodom kostola (SL 769) na parcele 1/3, asi vo vlastníctve Obce Hniezdne. Neskoré baroko. Upravovaný v rokoch 1873, 1939, a v roku 2002akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Medzi národné kultúrne pamiatky zaradený 12.07.1974 pod číslom 872/3. Plastiky v = cca 90 cm; (SL 770), Stĺp – červený vápenec.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého - (začiatok 16. storočia) – pri kostole (asi vo vlastníctve Obce Hniezdne), klasicizmus, na parcele 1/4. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená 30.10.1963 a je evidovanú pod číslom 872/2.

Kaplnka sv. Jozefa (1730) – smerom na Starú Ľubovňu, na pravej strane pri družstve na parcele č. 730. Ide o prícestnú barokovú kaplnku, ktorá bola postavená určite pred rokom 1767. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená 12.07.1974, kde je registrovaná pod číslom 1913.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho (1730) – smerom na Starú Ľubovňu, na ľavej strane pri sade. Spomína sa v kanonických vizitáciách v rokoch 1792 a 1832. Podľa uvedených zápisov bola postavená na farskom pozemku farárom Jánom Gregorom Lojeckým asi v polovici 18. storočia a reštaurovaná farárom Františkom Heigenvelderom v roku 1828. Kanonické vizitácie majú charakter oficiálnych dokumentov regulujúcich majetkové a hospodárske vzťahy medzi cirkvou, obcou a štátom a sú podpísané zástupcami všetkých týchto inštitúcií. Vdp. farár Vladimír Fajkus 7.11.1989 zvolal rokovanie zástupcov obce, štátnej správy a farnosti, kde dohodli premiestnenie poškodenej kaplnky od cesty asi 200 m severozápadným smerom na terajšie miesto pod medzu (pred dnešným ovocným sadom). Architektonicko-stavebné riešenie vypracoval Ing. Peter Burian. Rozpočtové náklady premiestnenia boli určená na 29.000 Kčs.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie (1730) – pri židovskom cintoríne

Kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1830) – smerom na Kamienku

Kaplnka sv. Floriána (1830) – pri železničnej trati

 

RKC farnosť Hniezdne (Spišská diecéza, dekanát Stará Ľubovňa) tvoria obce Hniezdne (Kostol sv. Bartolomeja), Forbasy (Kostol sv. Doroty) a Kamienka (tam nie je RK kostol). Podľa sčítania obyvateľov bolo v roku 2011 vo farnosti Hniezdne 1810 rímskokatolíkov.

V HNIEZDNOM žije 1463 obyvateľov, z toho je 1322 RK, 86 GK, 7 ECAV, 3 pravoslávni, 1 reformovaný, 1 jehovista, 18 bez vyznania a 25 nezistené náboženstvo.

Vo FORBASOCH žije 410 obyvateľov, z toho je 389 RK, 19 GK a 2 nezistené náboženstvo.

V KAMIENKE žije 1394 obyvateľov, z toho je 1170 GK, 99 RK, 13 pravoslávnych, 4 ECAV, 10 jehovistov, 2 kresťanské zbory, 14 bez vyznania a 82 nezistené náboženstvo.

(Počty sú uvedené podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011)

 

SPRÁVY Z VATIKÁNU: www.vaticannews.va/sk

Ochrana osobných údajov

kontakty

RKC farnosť HNIEZDNE
065 01 Hniezdne č. 6
Peter Olekšák, farár
Telefón: +421 52 432 33 93
Email: farnosthniezdne@gmail.com